Nervový systém je hlavný komunikačný kanál a spoločne so systémom hormonálnym – endokrinným riadia a kontrolujú všetky telesné funkcie. Nervová sústava využíva nervové impulzy, endokrinná sústava hormóny, ktoré sú oproti nervovým impulzov pomalší, ale ich vplyv je dlhodobejší. Nervový systém ovplyvňuje celý organizmus – nech je to napríklad rast červených krviniek, detoxikačné procesy, schopnosť plnohodnotného spánku či treba vstrebávanie živín z potravy.
Nech riešite akýkoľvek zdravotný problém – podporou nervového systému začnite alebo na jeho podporu nezabúdajte.
Nervová sústava sa skladá z troch celkov:
• centrálna nervová sústava – mozog a miecha
• vegetatívny (autonómny) nervový systém – sympatiková a parasympatiková časť
• periférna nervová sústava (vetvy vedúcej z centrálnej nervovej sústavy do okrajových častí tela)
Centrálna nervová sústava
• Miecha
Miecha je v podstate veľa nervov, ktoré sa prepájajú a krížia a ich hlavnou úlohou je vysielanie signálov do mozgu a tiež opačným spôsobom – tvoria nervové spojenia medzi mozgom a ostatnými časťami tela. Ďalšie úlohy miechy sú napríklad regulácia činnosti srdca a dýchania. Miecha dokáže aj sama bez pomoci mozgu vytvárať svoje rozhodnutia – jedným z nich je tzv. reflex. Keď sa spálite o horúcu žehličku, vaším prvým inštinktom bude ruku okamžite stiahnuť – to je reflex. Potom si uvedomíte, že to vlastne dosť páli, čo už je zasa práca mozgu.
• Mozog
Mozog sa skladá z dvoch hemisfér a je riadiacim centrom celého organizmu – vďaka mozgu myslíme aj cítime. Mozog spracováva informácie ako z “vonku”, tak zvnútra tela. Hoci mozog tvorí asi len 2% celkovej hmotnosti (u dospelého človek váži približne 1,5 kg), spotrebuje až štvrtinu z celkového objemu krvi a kyslíka.
Spomeňme niektoré jeho časti a funkcie: Mozgový kmeň zjednodušene obstaráva funkcie, na ktoré nemusíte myslieť, jednoducho sa dejú – napríklad srdcovú činnosť, dýchanie, prehĺtanie, kašľanie, vracanie .. Mozoček rozdáva telu pokyny pre jednotlivý pohyb. Vďaka nemu napríklad stojíte či udržiavate rovnováhu.
Dôležitou súčasťou mozgu je tiež limbický systém, ktorý je nazývaný tiež emočným centrom. Limbický systém má zásadný vplyv na oblasť emócií, spomienok či pamäti, ale napríklad triedi signály zo zmyslových orgánov do koncového mozgu, stojí za pocitmi smädu, hladu alebo riadi kontrakcie pri pôrode alebo pri dojčení a uvoľňovaniu mlieka. Kľúčové postavenie má hypotalamus, ktorý je hlavným riadiacim centrom. Limbickému systému sa venujeme viac v 3. a 4. časti kurzu – v aromaterapii.
Vegetatívny (autonómny) nervový systém
Zjednodušene povedané ide o skupinu nervov, ktoré neriadime vôľou – koná bez nášho vedomia a zodpovedá za udržiavanie vnútorného prostredia. Nervové vlákna odovzdávajú informácie o vnútorných orgánoch a celé zjednocovanie prebieha v hypotalame, mieche a mozgovom kmeni. Vegetatívny systém ovláda všetky orgány, ktoré neovládame vôľou, napríklad hladké svalstvo.
Vegetatívny nervový systém sa delí na dve časti – sympatikovou a parasympatikovou, ktoré vyvolávajú opačné reakcie.
• Sympatiková časť pripravuje telo na stresovú situáciu – má za úlohu vyburcovať telo k akcii – k obrane či útoku. Ak sa cítime ohrození (i len fiktívne), sympatikus vyšle signály, ktoré značne ovplyvňuje chod celého tela – napríklad sa zrýchli dýchanie, rozšíri sa zrenice, zvýši sa potenie, znižuje sa vylučovanie tráviacich enzýmov, nadobličky tvoria stresové hormóny, spomaľuje sa črevná peristaltika, zrýchľuje srdcovú činnosť – ľudovo povedané sa nám do žíl vženie “adrenalín”.
• Parasympatiková časť je presný opak – znižuje sa sekrécia hormónov, spomaľuje sa srdcová frekvencia, slabne pulz, zvyšuje sa vylučovanie tráviacich enzýmov a pohyby čriev.